Kvietok na blúzke

 
Z jara, keď ozve sa 
ftáčat spev, tá krása 
zas vracia sa k nám, 

Jak by aj, ten kameň 
kvitnúť chcel, 
čo z trávy len ticho 
vykúkal, 
Už barevný je svet, 
lúky sú samý kvet a 
húsot mladých plná stráň 

Tu vkvitne každý krík, 
tam žblňká potôčik 
pohľadom už vzácnejší 
nepoznám 

Pri húskach, tam 
vždy húf detí bol, 
tomu šesť a jej 
možno trinásť 

Na blúzke kvietok jej 
rozkvitol, z hodvábu 
vyšitý, len sám 

Ten kvietok nádherný, 
prečo len jediný 
veď na lúkach je kvietkov 
tisíce, 

Na blúzke bielenej, 
vetríkom hladenej, 
očarí moje mladé 
srdce 
hra* 
* * 
Kto že jej tu krásu 
vyšíval, ten kvietok 
nedá mi spať 
bola to predsa jej 
dobrá mať, či sama, 
veď zlaté rúčky má 

Ten kvietok z hodvábu, 
je den, čo den krajší 
jediný, to z kvietkov 
tisícich 
Tie lúčne uvednú, 
ten z blúzky ma teší, 
ó bože, ako jej sluší 

Ten kvietok z hodvábu, 
je den, čo den krajší 
jediný, to z kvietkov 
tisícich 
Tie lúčne uvednú, 
ten z blúzky ma teší, 
ó bože, ako jej sluší 

ó bože, ako jej sluší 
ó bože, ako jej... 
sluší