Slovensko krásné

Tam, kde sa skaly neba dotýkajú a kde končiare mraky objímajú, 
tam pod Tatrami, tam je dom mami, spomienky milé domov ma volajú. 
Chalúpky nízke, srdcu tak blízke, tam kde muškáty v oknách rozkvitajú. 

Tam, kde sa dúhy vodou napájajú, tak ako matky deti pridájajú, 
tam je zem moja, tam je zem Tvoja, tam deti večer piesňou uspávajú. 
Tam chodím domov do tieňa stromov, tam srdcom patrím a tam ma čakajú. 

Muškáty červené, ako krv preliata, srdce zarmútené, spomienka na brata. 
Lúky zakvitnuté i polia osiate a ruky otcove, dlane mozoľnaté. 
Toto je tvoja zem, toto je domov tvoj, vždy teda sem sa vráť, tu nájdeš pokoj svoj. 

Kde vody Váhu skaly omývajú a slnečnice slnku sa klaňajú, 
Martinské hole, skalnaté pole, kde potom tváre polia zalievajú. 
Kde hruda vonia, kde smreky tônia, kde piesne tiché bystriny spievajú. 

Slovensko krásne od Tatier k Dunaju, kde brala strmé do nížin klesajú, 
kde rosa chladí a vánok hladí, kde ľudí chlebom a soľou vítajú. 
Tam sa raz vrátim a dlh svoj splatím, tam ľudia srdce na dlani dávajú.